HLINÍK
Hliník je strieborný, ľahký, nehrdzavejúci a dobre opracovateľný kov. Po kyslíku a kremíku je tretí najrozšírenejší prvok. Hliník bol objavený koncom 19. storočia a je dnes popri oceli najdôležitejší kov v takmer všetkých oblastiach použitia v technike. V prírode sa objavuje len ako zlúčenina. Základ pri získavaní hliníka je bauxit, produkt zvetrávania vápenatých a kremičitanových hornín, ktorý obsahu vysoký obsah AI2O3 – oxidu hliníka, často až 50 %. Ročne sa na svete opracuje viac ako 25 miliónov ton hliníka – z toho viac ako 20 miliónov na západe. Neustále rastúca potreba v západných krajinách, predovšetkým v Európe, je pritom vyššia ako samotná produkcia – rozdiel sa rieši importom z celého sveta.
Hliník sa od prírody vyznačuje menšou pevnosťou. Zlievaním s inými látkami sa dá docieliť podstatne vyššia pevnosť – pri relatívne vysokej ohybnosti a pružnosti. Pri zliatinách sa rozlišujú látky prirodzene pevné a tvrdené.
Nízka hmotnosť hliníka ponúka vysoký potenciál v úspore nákladov v oblasti prepravy, výroby, montáže a skladovania.
